Košická Belá
Hotely
Pobyty
Turistické informácie
História
Obec sa vyvíjala ako pôvodne štyri samostatné obce. V roku 1944 bol k obci Košické Hámre pričlenený Malý Folkmar. V roku 1967 boli Košické Hámre zlúčené s Košickou Belou a o dva roky neskôr k nej bola pričlenená i obec Ružín.
Názov obce je doložený z roku 1297 ako flumen Bela, z roku 1397 ako villa Johannis, z roku 1440 ako Janusffalwa, al. n. Zenthwer, z roku 1505 ako Zenthwerfalwa, z roku 1553 ako Szentuerkepe, z roku 1580 ako Hansdorff, z roku 1630 ako Zentvérképe, z roku 1650 ako Bela, z roku 1920 ako Košická Belá; po maďarsky Kassabéla.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Vyvinutá obec sa spomína z roku 1397, potok toho mena z roku 1297. Patrila panstvu Sokoľ, od roku 1429 mestu Košice. V roku 1491 ju vydrancovali poľské vojská.
Poloha a klíma
Košická Belá leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline Hornádu a jeho pravostranného prítoku. Nadmorská výška v strede obce je 380 m n. m., v strede časti Košické Hámre je 315 m n. m., v strede časti Ružín 260 m n. m., v chotári 259-918 m n. m. Hornatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria diority, gabrá a skrasovatené vápence (Veľká a Malá ružínska jaskyňa). V južnej časti je ložisko železnej rudy, v severnej ložiská medi. Ružínska priehrada v prelomenej doline Hornádu zatopila časti bývalých obcí Košické Hámre a Ružín. Odlesnené je okolie sídel, prevláda bukový les s prímesou hrabu.
Turistické zaujímavosti
Rímskokatolícky kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová modernistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1938-1941. Hlavnej fasáde dominuje trojuholníkový štít s reliéfnym krížom. Okná bez šambrán sú polkruhovo ukončené. Veža má ihlancovú helmicu.