Mesto Ružomberok (vzdialené len 14 km od Kúpeľov Lúčky) bolo v 19. a na začiatku 20 storočia nielen centrom kultúry na Liptove, ale aj centrom priemyslu na celom Slovensku. Na okraji mesta dodnes stoja pamätné budovy prvých slovenských tovární, ktoré tu nechali vystavať bohaté ružomberské rodiny.
Hneď pod námestím stojí Kultúrny dom, sídlo ružomberského katolíckeho kruhu. Rozsiahla a jediná stavba na Slovensku, ktorú vybudovali v spolupráci s americkými Slovákmi. Táto impozantná budova bola baštou protimaďarského odporu za Rakúsko-Uhorska a ružomberského divadelníctva. Oproti stojí Robotnícky dom, pod námestím zaujímavú budovu Ľudovej banky, rodiska J. Zimmera.
Ďalším objektom je budova tlačiarne Lev. Túto významnú tlačiareň založil A. Hlinku, biskup spišský Ján Vojtašák aj iní národovci. V histórii Slovákov zohrala významnú úlohu, napríklad tu sídlila redakcia Slováka, ktorý tu aj vychádzal. Pod námestím sú domy rodiny Makovickovcov, Janečkovcov, Houdenkovcov, rodín, ktoré budovali slovenský priemysel. Z ďalších treba spomenúť dom Vavra Šrobára, kde sa začínalo koncipovať hlasistické a prúdistické hnutie. Pozoruhodná je aj pekná budova lekárne Chládekovcov.
Všetky písomné a iné hnuteľné pamiatky mesta skrýva budova Liptovského múzea z roku 1936l Vedľa neho je Galéria Ľudovíta Fullu, umelca, ktorý preslávil slovenskú kultúru na svetovej úrovni. Prívlastok „maliar slovenského ľudu“ mu právom patrí.
Pod majestátnym Čebraťom stojí bývalý poľovnícky stánok, Kuskova vila, ktorej majiteľ sa postaral o prezývku Ružomberčanov – „medvediari“. Pri vile si môžete odpočinúť, je to ideálne miesto pre relax do vášho ďalšieho spoznávania Ružomberka. Medzi najstaršie pamiatky mesta patrí aj kostol Všechsvätých, obohnaný múrom. Niekedy túto národnú kultúrnu pamiatku nazývajú aj ludrovským kostolom, lebo stojí na ceste do dedinky Ludrová. Pochádza asi z 13. storočia a je bohato vyzdobený freskami.
Po výlete si nezabudnite dopriať relax v termálnej vode alebo pri procedúrach, ktoré vám hotel alebo liečebný dom v Kúpeľoch Lúčky zabezpečí.
Text bol spracovaný podľa článku Radislava Kendera uverejnenom v Krásach Slovenska