Ani Ružomberok (vzdialený len 14 km od Kúpeľov Lúčky) neodolal socialistickému realizmu, ktorý na Slovensku panoval pol storočia. A tak zo starého námestia, centra oddychu a relaxu všetkých miestnych, zmizlo niekoľko zaujímavých budov. Z tých objektov, čo ešte dožívajú, je možné zaradiť aj časť mestského opevnenia so strieľňami z roku 1445.
Významnými pamiatkami a slovenskou raritou sú schodiská vedúce na námestie. Najzaujímavejšie sú veľké schody, ktorých súčasťou je aj pamätník Andreja Hlinku, alebo tzv. tmavé schody, zastrešené v dobovom štýle.
Pod námestím nám padne od oka synagóga z roku 1890 a rozsiahly, atypický komplex budov jedného z najstarších kaštieľov na Slovensku, kaštieľa sv. Žofie. V literatúre sa uvádza aj ako mestský zámok, alebo pevnosť. Prvá zmienka o ňom siaha do roku 1397. Bolo tu sídlo krajinského súdu, tu sa uskutočnil Ružomberský a Černovský proces, ktorý mal ohlas v celej Európe a odkryl svetu útlak Slovákov. Dnes je to vďaka nákupnému centru, ktorý kaštieľ zrekonštruoval a zasadil doň obchodné stredisko, obľúbená časť miestnych, kde nájdu relax a služby.
Pri pešej zóne sa nachádza aj Hotel Kultúra, ktorý bol vystavaný ešte v roku 1928. Na financovanie stavby predal celý svoj majetok Andrej Hlinka a finančnú pomoc poslali aj americkí Slováci. Dnes je tento trojhviezdičkový hotel kompletne zrekonštruovaný a ponúka nielen ubytovanie, ale reštauračné služby a priestory pre konferencie.
Nábrežie Váhu zdobí komplex budov ružomberskej mestskej nemocnice z roku 1922. Pamätník Pravdy chudoby pripomína miesto, kde stála tlačiareň týchto novín. Ružomberok vďaka nej patril medzi centrá slovenskej literatúry a novinárstva v ťažkých časoch útlaku Slovákov.
Zaujímavá je aj budova železničnej stanice z roku 1870. Pred ňou stojí historický rušeň zrušenej železničnej trate Ružomberok – Korytnica, ktorý symbolizuje lesníctvo a udalosti SNP. Obnovená topoľová aleja vedie na mestský cintorín, kde našli večný oddych známe osobnosti slovenského života, za všetky spomeniem rodiny Makovickovcov, Krčméryovcov, ďalej tu leží aj Ľudovít Fulla, J. Stano a mnohí iní. Nad cintorínom nájdeme jedinú liptovskú kalváriu z roku 1873, zakončenú kostolom. Z kalvárie je krásny výhľad na okolie, okrem iného je to ideálne miesto pre oddych.
Text bol spracovaný podľa článku Radislava Kendera uverejnenom v Krásach Slovenska