Pribylina

Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Svoje meno dostala od slova "pribyt", čo znamená pribudnúť. Pribylinské nárečie je tvrdé a pôvodní prisťahovalci boli strážcovia hraničných horských prechodov. V roku 1858 mala Pribylina 1547 obyvateľov. V súčasnosti má 1369 obyvateľov.

Hotely

Pobyty

Turistické informácie

História

Prvou písomnou zmienkou o Pribyline je záznam z roku 1332, kde sa spomína už tunajšia farnosť svätej Kataríny. Pribylina od tohto roku zostala nezmeniteľne poddanou obcou zemepánov Pongrácovcov až do zrušenia poddanstva roku 1848. Druhá písomná zmienka o Pribyline je z roku 1360. V tie roky sa diali veľké premeny v celom Liptove ohľadom majetku zemanov. Bolo to po bitke pri Rozhanovciach, v klorej bol porazený Matúš Čák Trenčiansky, "pán Váhu a Tatier", vojskom uhorského kráľa cudzozemca Karola Róberta a hneď po vydobytom víťazstve kráľovských vojsk bol kráľom za zásluhy menovaný grófom liptovským a darovaný mu bol zámok Likava so všetkou dŕžavou.

Poloha a klíma

Obec Pribylina leží v nadmorskej výške 745 m.n.m. pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.  Územie Západných Tatier, ktoré obec obklopujú uniklo civilizácii a okrem niekoľkých rekreačných objektov, ktoré sú situované postupne v ústiach dolín, návštevníci majú možnosť pohybovať sa v nádhernej panenskej prírode bohatej na lesné plody a hríby.

Turistické zaujímavosti

Súčasťou obce je Múzeum liptovskej dediny – pribylinský skanzen, kde si možno pozrieť dedinský spôsob života tohto regiónu v minulosti.
Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom.
Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765.
 

Okolie

Juhozápadnú prevažne odlesnenú časť chotára tvoria flyšové súvrstvia so štvrtohornými pokrovmi štrkovými, väčšiu časť v pohorí zas kryštalinikum (granit, granodiorit a pararuly). V doline Račkovej, Bystrej a Kamenistého potoka sú stopy štvrtohorného zaľadnenia s karovými jazerami (Račkove plesá, Bystré plesá). Prevládajú kyslé hnedé lesné nevyvinuté nivné pôdy. Na úpätí Západných Tatier je kyselka.

Hotely

Rezervačné stredisko 02 3225 2388
02 3225 2301

Zavolajte nám, radi poradíme