Pribylina

Prvou písomnou zmienkou o Pribyline je záznam z roku 1332, kde sa spomína už tunajšia farnosť svätej Kataríny. Pribylina od tohto roku zostala nezmeniteľne poddanou obcou zemepánov Pongrácovcov až do zrušenia poddanstva roku 1848. Druhá písomná zmienka o Pribyline je z roku 1360. V tie roky sa diali veľké premeny v celom Liptove ohľadom majetku zemanov. Bolo to po bitke pri Rozhanovciach, v klorej bol porazený Matúš Čák Trenčiansky, "pán Váhu a Tatier", vojskom uhorského kráľa cudzozemca Karola Róberta a hneď po vydobytom víťazstve kráľovských vojsk bol kráľom za zásluhy menovaný grófom liptovským a darovaný mu bol zámok Likava so všetkou dŕžavou.

Obec Pribylina leží v nadmorskej výške 745 m.n.m. pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.  Územie Západných Tatier, ktoré obec obklopujú uniklo civilizácii a okrem niekoľkých rekreačných objektov, ktoré sú situované postupne v ústiach dolín, návštevníci majú možnosť pohybovať sa v nádhernej panenskej prírode bohatej na lesné plody a hríby.

Súčasťou obce je Múzeum liptovskej dediny – pribylinský skanzen, kde si možno pozrieť dedinský spôsob života tohto regiónu v minulosti.
Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom.
Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765.
 

Juhozápadnú prevažne odlesnenú časť chotára tvoria flyšové súvrstvia so štvrtohornými pokrovmi štrkovými, väčšiu časť v pohorí zas kryštalinikum (granit, granodiorit a pararuly). V doline Račkovej, Bystrej a Kamenistého potoka sú stopy štvrtohorného zaľadnenia s karovými jazerami (Račkove plesá, Bystré plesá). Prevládajú kyslé hnedé lesné nevyvinuté nivné pôdy. Na úpätí Západných Tatier je kyselka.