Kežmarok – historické mesto pod Tatrami

Kežmarok patril od nepamäti k významným mestám Spiša, čo sa odzrkadlilo najmä v historických pamiatkach mesta. Boli tu postavené mnohé architektonické skvosty či unikáty – ako napríklad známy drevený artikulárny chrám alebo Nový evanjelický kostol, obe s nevšednou architektúrou. Vydajte sa s nami do minulosti a spoznajte históriu mesta Kežmarok a pamiatky, ktoré tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Mestská pamiatková rezervácia v Kežmarku

Kráľovské mesto Kežmarok patrí k najkrajším mestám Slovenska. V minulosti na základe svojho významu mesto získalo od panovníkov rôzne výsady a privilégiá. Mestské práva mu boli udelené už v 13. storočí, slobodným kráľovským mestom sa stal Kežmarok až koncom 14. storočia. Jeho výhodná poloha prispela k rozmachu a bohatstvu mesta a to aj vďaka dôležitým obchodným cestám.

Počas storočí boli v priestore mesta vybudované rôzne architektonické pamiatky. Pri návšteve Kežmarku by ste rozhodne nemali vynechať jeho historické centrum s Kežmarským hradom, radnicou, neskorogotickou Bazilikou sv. Kríža, zvonicou či meštianskymi domami.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť, patrí evanjelický artikulárny Kostol najsvätejšej Trojice a Národná kultúrna pamiatka – Evanjelické lýceum.

Na základe množstva historických pamiatok, ale i jeho výbornej polohe, sa stal Kežmarok jedným z centier cestovného ruchu na Spiši. V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Aké pamiatky tvoria Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Kežmarku?

Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Kežmarku tvoria rôzne pamiatky. Medzi najznámejšie a turistami najvyhľadávanejšie pamiatky patria:

Kežmarský hrad patrí k typu tzv. mestských hradov, pretože bol postavený uprostred mesta, aby chránil obyvateľov v časoch nepokojov. Dominanta mesta z 15. storočia stojí na Hradnom námestí, na mieste staršieho kostola. Pôvodne gotický hrad bol renesančne, neskôr barokovo a klasicisticky upravovaný.

Kežmarský hrad nechala postaviť rodina Zápoľských. Prvá písomná správa o hrade pochádza z roku 1463. V priebehu 16. storočia hrad aj mesto získala rodina Thököly. Následne v roku 1702 zakúpilo hrad do svojho vlastníctva mesto Kežmarok. Po požiari v roku 1787 plnil hrad rôzne funkcie, až kým sa na hrade neotvorilo múzeum. Medzi rokmi 1962 – 1985 sa uskutočnila jeho významná oprava. V súčasnosti slúži celý hradný areál pre expozície Kežmarského múzea.

Medzi stále expozície múzea, ktoré má návštevník možnosť vidieť, patrí expozícia historických vozidiel, cechy a remeslá na Spiši, radničná miestnosť, expozícia zbraní, strelecký spolok, výstava rodiny Thököly či dobová lekáreň z 19. storočia. Okrem toho sa tu usporiadavajú rôzne dočasné výstavy. V priebehu letných mesiacov sa v areáli hradu konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, ale aj historické predstavenia.

Radnica v Kežmarku

Prvá gotická kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. V priebehu storočí ju ale niekoľkokrát zachvátil požiar a aj preto bola prestavaná. Za aktuálny výzor vďačí radnica prestavbe po poslednom veľkom požiari v roku 1922. O pár rokov neskôr ju zapísali v roku 1981. Dnes v nej sídli kežmarský Mestský úrad.

Bazilika sv. Kríža a renesančná zvonica

Bazilika minor svätého Kríža v Kežmarku je neskorogotický rímskokatolícky farský kostol postavený v rokoch 1444 – 1498. Bazilika je trojloďová, s vežou na priečelí a polygonálnym presbytériom. Pôvodne bola vybudovaná na mieste staršieho románskeho chrámu. Po vpáde husitov a následnom požiari prebehla výstavba nového chrámu. Stavbu financovala rodina Zápoľských. Počas storočí prešla prestavbami v renesančnom, barokovom a dokonca neogotickom slohu. Interéru dominuje Hlavný oltár sv. Kríža s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče a monumentálna sieťová klenba. Na baziliku minor bol kostol povýšený pápežom Jánom Pavlom II. 29. júla 1998.

Súčasťou komplexu Baziliky sv. Kríža je aj renesančná zvonica z roku 1591 so štvorcovým pôdorysom. Zvonicu zdobí renesančná štítková atika s erbmi cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarok. Objektu dominuje krásna grafitová výzdoba.

Evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice

Kostol Najsvätejšej Trojice postavili už v roku 1687 a to podľa podmienok artikúl Šopronského snemu. Po rozhodnutí o rozšírení kostola dostal svoju finálnu podobu v roku 1717. Nachádzal sa mimo historického jadra mesta za hradbami. V súčasnosti ho nájdete na konci Hlavného námestia, na Hviezdoslavovej ulici.

Fotografie

Evanjelické lýceum

S príchodom reformácie do Kežmarku sa charakter pôvodnej školy zmenil v roku 1531 na protestantské gymnázium. V rokoch 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy. Tým sa škola zmenila na lýceum. Evanjelické lýceum v Kežmarku patrilo k 4 lýceám na Slovensku. V roku 1852 sa napokon lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom. Budova evanjelického lýcea sa nachádza vedľa dreveného artikulárneho kostola a v blízkosti nového evanjelického kostola.

Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol je postavený v eklektickom štýle s nevšednými orientálnymi prvkami s vzhľadom podobným synagóge a netradičným červeno-zeleným  sfarbením. Vznikol v druhej polovici 19. storočia, keď sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového chrámu, nakoľko drevený už nespĺňal bezpečnostné podmienky. Nový kostol bol vysvätený až 2. decembra 1894. Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho. V mauzóleu sa nachádza sarkofág s telesnými pozostatkami Thökölyho, pôvodný náhrobný kameň z Izmidu, ako aj nový náhrobok s reliéfom Thökölyho.

História Kežmarku

Osídlenie mesta Kežmarok archeológovia datujú do najstarších čias. Osídlenie bolo datované do doby kamennej, najmarkantnejšie pamiatky sa v Kežmarku zachovali z obdobia mladšej doby železnej – púchovskej kultúry. Výraznejšie osídlenie mesta bolo doložené zo záverečného obdobia doby rímskej a počiatku sťahovania národov na konci 4. a na začiatku 5. storočia. Postupne tu vznikali viaceré osady, ktoré podnietili vznik budúceho mesta.

Mesto Kežmarok získalo svoje mestské práva za panovania Bela IV. v roku 1269. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získal viaceré hospodárske a politické výsady – napr. právo slobodnej voľby richtára, právo konať slobodný výročný trh (1251), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463). Výhodná poloha mesta urýchlila jeho hospodársky rozvoj o čom svedčí aj prítomnosť viac ako 40 cechov a v období stredoveku patrilo k najbohatším mestám na Spiši.

Kežmarok bol súčasťou aj mnohých vojen a bojov – viedol vojny s neďalekou Levočou, s majiteľmi hradu, či bol súčasťou protihabsurských povstaní – za Rákocziho aj za kežmarského rodáka Imricha Thökölyho. Na evanjelickom lýceu študovani mnohé, neskôr významné osobnosti.

Najväčší hospodársky a spoločenský úpadok v moderných dejinách Kežmarku nastal na konci 19. storočia. V polovici 20. storočia komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 sa stal Kežmarok opäť okresným mestom.

Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r. 1985 národným kultúrnymi pamiatkami.

Zaujímavosti

• Bazilika sv. Kríža je jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov.
• V budove kežmarského evanjelického lýcea sa nachádza najväčšia školská knižnica v strednej Európe.
• V Kežmarku pôsobili ako vyučujúci alebo ako študenti také mená, ako Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši – Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus a mnohí iní.
• Po porážke protihabsburského povstania sa Thököly so svojou suitou uchýlil do Turecka, kde aj zomrel. Roku 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku.

Kežmarok na historických fotografiách

Doprava

Mesto Kežmarok je okresným mestom ležiacim pod Vysokými Tatrami. Kežmarkom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú Poprad vzdialený 14 km juhozápadne, Levoča vzdialená 27 km juhovýchodne, Spišská Nová Ves vzdialená 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa vzdialená 34 km severovýchodne. Do mesta pravidelne premáva autobusová aj vlaková doprava. Doprava v meste je zabezpečená súkromnou dopravou taxislužbami.

Kežmarok je výborným východiskovým bodom aj pre výlety do Tatranského národného parku, Národného parku Slovenský raj a Pieninského národného parku.

Ako sa dostať do Kežmarku z kúpeľov Vyšné Ružbachy?

Mesto Kežmarok je od známych kúpeľov Vyšné Ružbachy vzdialené 26 km. Cesta autom vám zaberie 30 minút. Z Vyšných Ružbách pokračujte cez Nižné Ružbachy, následne na Podolínec po ceste číslo 77 do Spišskej Belej. Po ceste číslo 66 sa následne dostanete priamo do Kežmarku. 

Parkovanie

Parkovanie je v Kežmarku možné vo vyhradených parkovacích zónach. Neďaleko námestia a hradu sa nachádza väčšie parkovisko. 

Program/Akcie

Mesto Kežmarok je predovšetkým známe letným festivalom EĽRO – Európske ľudové remeslo, ktorý patrí medzi najväčšie festivaly ľudových remesiel a ľudového umenia v Európe. Viac informácií ohľadom tohto významného podujatia nájdete na oficiálnej webovej stránke Európskeho ľudového remesla.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál pamiatok je voľne prístupný. Vstup do jednotlivých múzeí je spoplatnený. Vstup do kostolov je pre návštevníkov možný počas bohoslužieb ale aj mimo, po dohode s príslušnými farnosťami. Viac informácií nájdete na webových stránkach mesta Kežmarok.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Mohlo by vás zaujímať