Kúpeľní hostia, ktorí majú radi umenie a históriu, by určite mali vedieť niečo o najcennejšom súbore zbierkového fondu výtvarného umenia Trenčianskeho múzea (vzdialené len 16 km od Kúpeľov Trenčianskej Teplice, nachádza sa hneď vedľa hotela Tatra)– o tzv. Ilešháziovskej obrazovej zbierke.
Hoci títo mocní magnáti, dediční trenčianski a liptovskí župani patrili k jednému z najstarších a najmocnejších rodov Uhorska, viac ako iné rody inklinovali k domácej slovenskej kultúre. Na ich majetkoch v Trenčianskej a Liptovskej župe sa v 17. a v prvej polovici 18. storočia úradovalo po slovensky. Boli mecenášmi a podporovali domáce umenie.
Zakladateľ trenčianskej, najmocnejšej vetvy rodu, Štefan Ilešházi I.- palatín a kráľovský radca, stal sa zrejme aj zakladateľom rodovej galérie, ktorá sa stala základom celej neskoršej zbierky. Diela v nej zhromaždené pochádzajú zo 17. až z prvej polovice 19. storočia.
Svoju nezávislosť od viedenského dvorského centra vyjadrovali Ilešháziovci aj tým, že sa dávali portrétovať domácimi, slovenskými umelcami. Rozsahom nie veľký, ale kvalitný je: tematický okruh loveckých scén a zátiší, inšpirovaný talianskou a holandskou maľbou 17. a 18. storočia. Krajinársky žáner zastupuje najmä niekoľko menších obrázkov a supraportov stredoeurópskej proveniencie. Častý je motív morského pobrežia či prístavu, zrejme vplyv súdobej holandskej žánrovej maľby.
Zaujímavý bol aj osud Ilešháziovskej zbierky. Najskôr bola umiestnená na Trenčianskom hrade, začiatkom 18. storočia boli prenesené kaštieľa v Dubnici nad Váhom (11 km od Kúpeľov Trenčianske Teplice).
Posledná členka rodu, barónka Ifigénia D’Harcourt (majiteľka Kúpeľov Trenčianske Teplice) vlastnila kaštieľ až do r. 1910, keď ho spolu s okolitými lesmi prevzal Domový lesný priemysel. Táto spoločnosť previedla bezplatne obrazy do trenčianskeho mestského múzea, o čo sa pričinil najmä vtedajší kustód múzea profesor S. Pozdišovský.
Obrazy boli také zničené, že na niektorých sa nedal rozoznať motív. Ihneď ich začali reštaurovať, čo s väčšími či menšími prestávkami pokračuje doteraz. Aj keď sa Ilešháziovská zbierka nezachovala kompletne – (časť bola rozkradnutá ešte v Dubnici), ide o jednu z najrozsiahlejších a najkvalitnejších šľachtických zbierok na Slovensku.
Text bol spracovaný podľa článku Kataríny Babičovej v časopise Krásy Slovenska