Trenčiansky hrad – hrdý strážca mesta Trenčín

Trenčiansky hrad patrí nielen medzi najznámejšie zrenovované hrady na Slovensku, ale je tiež súčasťou neodmysliteľnej siluety mesta Trenčín. Vypína sa na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh. Koryto rieky sa neskôr posunulo ďalej. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Trenčiansky hrad bol napokon v roku 1961 zaradený medzi významné kultúrne pamiatky.

O Trenčianskom hrade a jeho expozíciách

Ťažko skúšaný Trenčiansky hrad sa dnes opäť hrdo vypína nad Trenčínom. Zo staršieho opevneného hradiska sa postupným zväčšovaním a prestavovaním v priebehu storočí stal jedným z najväčších hradov Európy. Aj preto bol častým cieľom pustošenia, mocenských bojov a nevyhli sa mu ničivé požiare, čo spôsobilo, že z hradu časom zostala iba ruina.

Dnes sa už na hrad môžeme opäť pozerať s hrdosťou a určite patrí k našim najkrajším slovenským pamiatkám. Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea, vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu.

Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. – 19. storočia, ktoré pochádzajú z rôznych sídiel rodu Ilešházi.

V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov, ale aj dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. – 19. storočia, všetky kusy sú pritom originály. 

Z pôvodného vybavenia hradu sa zachovalo len minimum, keďže roku 1790 skoro celý vyhorel.

Fotogaléria

Trasa k hradu

Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Pešou chôdzou to potrvá okolo 30 minút, ale nemusíte sa báť, čaká na vás príjemná prechádzka.

Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Deti môžu mať mierne výhrady k stúpaniu, lebo ako to už býva, hrad stojí vysoko nad riekou Váh. Ak ešte stále váhate, tak sa môžete nechať k hradu aj vyviesť Vláčikom Matúš Čák, viac o ňom sa dočítate nižšie v časti Doprava.

O histórii hradu a slávnej trenčianskej skale

Trenčiansky hrad bol od počiatku nielen dôležitou pohraničnou pevnosťou, ale aj župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody, z ktorých najviac ho preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Na nádvorí sa okrem toho zachovala povestná studňa, ku ktorej sa viaže aj legenda o veľkej láske tureckého kupca Omara ku krásnej Fatime. 

História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l..

Na originálnom nápise je veľkými písmenami rozlíšený vytesaný nápis do skaly. Malé písmená v zátvorke sú koncovky skrátených slov. Záhadný nápis „znovuobjavili“ v roku 1852, keď za vtedajším hotelom Tatra vyrubovali stromy. Nápis najlepšie uvidíte z 2 poschodia schodiska dnešného Hotela Elizabeth.

V historickým dokumentoch nájdete Trenčín aj pod názvami Treinchen, Trenschin, Trusun, či maďarsky Trencsén, alebo pod latinským názvom Trentshcinium. Súčasné meno, mesta Trenčín, je čisto slovenského pôvodu a znamená tri razy tŕním obohnanú pevnosť – Tritýn.

Míľniky

Zaujímavosti z hradu i podhradia

• Vykopať hradnú studňu v skutočnosti trvalo viac než 40 rokov (1528 – 1570). Na jej hĺbení sa zúčastňovali vojaci hradnej posádky, ale aj poddaní hradu. Aj napriek úmornej práci nikdy nenarazili na pitný prameň vody, dokonca ani na vodu z Váhu. Slúžila napokon len na zachytávanie dažďovej vody, hladina vody sa tam pohybuje v rozmedzí 15 až 20 metrov.
• Unikátna a jedinečná je aj Rotunda, ktorá má štvorlístkový pôdorys, čo nebolo v období 10. – 11. storočia vôbec obvyklé. Patrí tiež medzi najstaršie murované stavby na Trenčianskom hrade.
• Na Dolnom nádvorí sa počas vykopávok mimo pravekého osídlenia hradnej skaly našla aj zlatá keltská minca.
• Unikátne nielen na Slovensku aj v celej Európe je aj samotné Južné opevnenie, ktoré tvoria 3 hradobné pásy oddelené 2 suchými priekopami.
• Počas tureckých bojov, keď hrad obývali Nemci, hrad sa ubránil pred nájazdom kurucov v čase Rákociho povstania v roku 1703. Vojaci počas obliehania boli donútení jesť psov, mačky, ale aj potkany aj myši. Hrad opustili až v roku 1782.
• V 17. storočí bol Trenčín známy aj ako miesto čarodejnických procesov.
• Delová bašta, kedysi obranný objekt, dnes slúži aj ako miesto svadobných obradov.
• Vďaka projektu KOCR Trenčín región pod názvom Okno do minulosti, pribudli v blízkosti siedmich hradov Trenčianskeho kraja priehľadné grafické panely, ktoré znázorňujú vzhľad daného hradu v minulosti. Okrem Trenčianskeho hradu nájdete tieto panely aj na hrade Tematín, Beckove, Čachtickom hrade, Lednici, Vršatci a Považskom hrade.

Hon na čarodejnice

Prvý záznam o stíhaní čarodejníc v Trenčíne pochádza z druhej polovice 17. storočia. V roku 1665 ich upálili hneď niekoľko. Zdokumentované je to v zápiskoch jezuitov. Jedna z nich sa k bosoráctvu aj priznala a udala ďalších päť žien z Trenčína, ktoré spolu s ňou odsúdili. Oslobodená bola iba jedna, ktorá musela napokon vydržať neľudské týranie počas vypočúvania.

Podľa dostupných záznamov sa bosoriek pod Trenčianskym hradom vyskytovalo požehnane aj v polovici 18. storočia. Štatisticky zaznamenaných procesov v Trenčianskej stolice bolo celkom 29.

Podľa záznamu z diela Jozefa Braneckého, udalosť z roku 1704, môžeme považovať ako príklad stupňujúceho sa prenasledovania bosoriek. Plukovník Edmund Hurly, veliteľ Trenčianskeho hradu, dal exhumovať telo istej vdovy Lipskej, ktorá bola už 5 mesiacov pochovaná. Pre podozrenie, že nebohá pobosorovala vojakom z hradnej posádky, musel mestský kat verejne sťať mŕtvole hlavu a telo spáliť. 

Obyčajných ľudí zvyčajne upaľovali za Dolnou bránou, hneď za múrmi mesta. Bosorky urodzeného pôvodu popravovali na nádvorí hradu, vždy za účasti stoviek zvedavcov.

Udalosti, ktorými sa inšpirovali pri známych nočných prehliadkach na Trenčianskom hrade

Aj kapitán Trenčianskeho hradu a trenčiansky podžupan Pavol Baračka, ktorý bol známy svojou odvahou a nebojácnosťou, si kúpil dom (dnešná banka VÚB), v ktorom sa obesila bosorka okolo polovice 19. storočia. V dome dochádzalo k hluku a nemohol v ňom pokojne spávať. Pod jeho právomoc patrilo aj väzenie na Trenčianskom hrade, tak urobil experiment a pár zbojníkov dal umiestniť do svojej pivnice. Na druhý deň boli už medzi živými len dvaja z nich a aj tí boli v takom psychickom stave, že kat už len ukončil ich trápenie.

Toto “väzenie” sa dočkalo nečakaného úspechu, pretože zločinnosť v Trenčianskej župe klesla na minimum. Zbojníci a lúpežníci začali pred strachom, že skončia v pivnici hradného kapitána, utekať do vzdialenejších krajov. Takto to aspoň uvádza J. Branecký v jednej zo svojich povestí.

Čo je na tom pravdy, vie už len sám kapitán Pavol Baračka, ktorý sa napokon presťahoval do svojej kúrie v Trenčianskych Tepliciach.

Povesti o Trenčianskom hrade 

Povestí k hradu je veľa. Napríklad povesť o tajnej chodbe na Trenčiansky hrad alebo povesť o hrobe Matúša Ćáka Trenčianskeho, ktorý vraj v sebe ukrýva aj nesmierny poklad. Bezpochyby najznámejšou povesťou je príbeh lásky Omara k Fatime.

Povesť o Omarovi a Fatime

Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru. Zápoľský daroval vzácnu zajatkyňu manželke, aby jej slúžila a robila jej spoločnosť.

Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Zápoľský za jej výmenu požadoval len jediné, a to to, čo hradu chýbalo najviac, aby bol hrad nedobytný – studňa s vodou.

Omar a jeho ľudia sa teda pustili bez slova do práce a dlhé 3 roky kopali studňu v nepoddajnom brale, až kým z útrob skaly vytryskla voda.

Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov. Traduje sa preto, že prvý pohár vody podal Zápoľskému so slovami “Vodu máš, ale srdce nie”.

Známe osobnosti

Pán Váhu a Tatier

Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko, čím si získal aj neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. K jeho obľúbeným sídlam patril aj Topoľčiansky zámok, kde holdoval poľovačkám. Na hrade Beckov zase zdokonalil obranné prvky hradu.

Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty), za čo ho slovenský ľud miloval. Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Preto bol nakoniec v roku 1311 Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ.

Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami. Jeho hrob sa až do dnešných čias nenašiel.
Matúšova veža na Trenčianskom hrade, vysoká 36 metrov, nesie meno práve po tomto nesmierne významnom panovníkovi (nielen) Trenčianskeho hradu.

Na obrázku: Portrét Matúša Čáka Trenčianskeho na kresbe z roku 1861 Zdroj: Wikimedia, voľné dielo

Pamätná tabula venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na Mierovom námestí 7 a v parku na Mierovom námestí je umiestnená aj jeho busta (zdroj foto: Wikimedia, licencia CC, Peter Zelizňák).

Doprava – ako sa dostať na Trenčiansky hrad

Trenčín sa nachádza v severno-západnej časti Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe je výborne dostupný po diaľnici, ale aj železničnou dopravou. Mesto je vzdialené necelých 120 km od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy.

Priamo cez Trenčín a popod Trenčiansky hrad  vedie cesta I. triedy 61 (I/61), na ktorú sa napojíte aj v prípade, že využijete hlavnú diaľnicu D1.

Neďaleko hradu sa nachádza železničná stanica, kde pravidelne stoja všetky druhy vlakov aj rýchliky.

Trenčianske Teplice – Trenčín, 13,5 km

• Z kúpeľov Trenčianske Teplice, kde si nenechajte ujsť návštevu legendárneho Hammamu, sa dostanete do mesta Trenčín pravidelnou autobusovou dopravou.
• Autom cesta trvá okolo 20 minút (pri ideálnej premávke). V Trenčianskej Teplej sa z cesty 516 napojte na cestu I/61.

Nimnica – Trenčín, 44,0 km

• Z kúpeľov Nimnica sa do Trenčína dostanete kombináciou autobusového a vlakového spojenia s prestupom v Púchove. Treba počítať s tým, že cesta vám zaberie v priemere hodinu času v závislosti od konkrétneho spojenia.
• Autom cesta trvá okolo 45 minút, pri využití napojenia sa na spoplatnenú diaľnicu D1. V prípade využitia nespoplatnených ciest je potrebné počítať s tým, že cesta zaberie okolo 1 hodiny.

Piešťany – Trenčín, 50,0 km

• Z kúpeľov Piešťany  je najvhodnejšie zvoliť z verejnej dopravy vlakovú. Bez prestupov sa dostanete do mesta Trenčín rýchlikmi za približne 30 minút.
• Autom máte na výber cestu po D1, alebo cestu prvej triedy I/61.

Vláčik Matúš Čák

Od mája 2021 sa môžete nechať na hrad vyviesť aj turistickým vláčikom, ktorý nesie meno jeho najznámejšieho obyvateľa, a to: Matúš Čák. Vláčik naraz odvezie až 56 návštevníkov. Pri rýchlosti 10 ~ 20 km sa na hrad dostanete za približne 1 hodinu, lístky si zakúpite priamo u sprievodku vláčika. Na výber máte až 2 vyhliadkové trasy:

1. trasa: centrum Trenčína + lesopark Brezina;
2. trasa: centrum Trenčína + rekreačná zóna Ostrov

Parkovanie

• Parkovisko na Mládežníckej ulici 4, pri Mestskej krytej plavárni je zdarma. Na hrad sa dostanete priemernou chôdzou za 18 minút.
• Mestské parkovisko alebo parkovací dom na adrese Palackého ulici vás dostanú k hradu pomerne blízko, ale už za poplatok. K hradu to odtiaľ pešo trvá okolo 15 minút.

Mapa miesta

Program/Podujatia/Akcie na hrade

Počas letnej sezóny sa na hrade pravidelne konajú Hradné slávnosti, kde má návštevník možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru 16. storočia.

Veľmi obľúbená je nočná prehliadka hradu.

Na Trenčianskom hrade sa pravidelne koná aj Deň detí. Pre malých návštevníkov a ich rodičov sú k dispozícii tvorivé dielničky a rôzne dobové aktivity, ktoré pobavia celú rodinu.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

• Malý okruh „A“ / bez sprievodcu, dĺžka prehliadky je približne 60 minút. 
  Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 6,00 €. Odporúčame hlavne pre rodiny s deťmi.
• Veľký okruh „B“ / so sprievodcom, dĺžka prehliadky je približne 210 minút +.
  Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 7,50 €. Prehliadka sa koná 3 až 7 krát denne vo vymedzených hodinách.

Hrad je návštevníkom prístupný počas otváracích hodín v priebehu celého roku, 7 dní v týždni, obvykle v čase od 9:00 o 19:00. Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny Trenčianskeho hradu nájdete na oficiálnej webovej stránke Trenčianskeho múzea, ktorá je uvedená nižšie.

Od apríla 2021 je otvorená aj nová vstupná brána na južnom opevnení. Upozorňujeme, že tento vstup nie je bezbariérový (schody) a nie je preto vhodné pre vozíčkárov, či pre rodiny s deťmi v kočíkoch.

Video

Mohlo by vás zaujímať